Pohybové terapie

História Pohybových terapií alebo ako to začalo Doporučený

Začalo to okolo roku 2004/5, kedy prišla potreba upraviť pôvodné bojové zameranie na systém vyhovujúci dnešnému človeku. V mojom osobnom rozvoji došlo k výraznej zmene, najmä pochopením rozdielu medzi človekom z doby pred tisíc rokmi a súčasným.

Pôvodné techniky v mnohom vychádzali z predpokladu dostatočnej uzemnenosti človeka. Pracovalo sa na poli, v lese, bez strojov a v každom počasí. Človek mal kontakt s prírodou, svojím telom i komunitou. Teraz je všetko inak...

Mal menej alebo málo času aby sa venoval tzv. duchovnej práci. Bol hrubohmotnejší. Čiže i techniky boli v mnohom o odľahčení, ovzdušnení a povzdvihnutí sa k nebeskej energii.
Dnešný človek je od prírody zväčša odpojený, manuálnu prácu vykonáva minimálne a rutinne, pracuje skôr hlavou a prstami. Uzemnenie je nedostatočné rovnako ako i pohyb tela a jeho využitie v prirodzenom pohybe. Práve preciťovaním chodidiel, chodením na boso alebo aspoň po prírodnom podklade sa napomáha uzemneniu. Dnes už uzemnenie nazývame schopnosťou, pretože sa mu treba učiť.

nohy na zemi

Ak takýto človek, s malou schopnosťou uzemnenia začne robiť cvičenia nastavené pre jeho predkov, môže sa dostať do slepej uličky, tzv. bludiska. Aby sa toto bludisko stalo viac labyrintom bolo potrebné zmeniť postupy, prispôsobiť výrazové prostriedky a celkovo nastaviť výuku na súčasnú dobu, kde by spĺňala požiadavky ako napr.:

  • vnímanie vlastných hraníc ( celého tela v jeho vrstvách - kože, kostí, svalov, energetického obalu), využitia slovnej emočnej konfrontácie)
  • vnímanie prirodzeného plynulého pohybu
  • hmotný pevný dotyk a krok
  • uzemňovacie techniky
  • nájdenie vlastného miesta (role) v rámci rodiny, skupiny a práce
  • úcta a láskavosť prejavená k sebe samému
  • rešpektovanie telesných rytmov (aktivita - odpočinok) v spojení so Zemou a vesmírom
  • vedomé spracovávanie tém ako  choroba, úraz, hnev, sexualita, konfrontácia, smrť a pod.
  • najdenie schopnosti k sebe pristupovať jemne a s plnou zodpovednosťou na všetkých úrovniach

V mnohom sa potrebujeme najprv vrátiť k svojim základom, domov, k úcte k svojmu rodu a zemi. Toto boli vlastnosti, ktoré pôvodný človek mal. Množstvo techník proste začína tam, kde boli naši predkovia. Ich schopnosti sme postupne stratili a teraz sa k nim potrebujeme vrátiť. Radosť v živote súvisí s jeho oduševnením, zvedavosťou, spontánnosťou, vďakou a vnímavosťou.

Snahou každého systému cvičení a filozofií je lepšie pochopenie seba samého. Plynulé využitie nadobudnutých poznatkov v bežnom každodennom živote naznačuje efektivitu metódy. Málo sa hovorí o tom, že každá ľudská epocha/doba mala jej charakteristické spôsoby pôsobenia na človeka. Prečo? Jednotlivé epochy rozvíjali vždy iné časti v nás.
Dnes žijeme v dobe, kedy sa rozvíja tzv. uvedomenie. Preto je dôležité podporovať vývoj zdravým nahliadnutím do nášho vnútra. Dôležité je, aby sme to, čo tam nájdeme, vyniesli na povrch a očistili. Potom to môže svietiť do všetkých častí našej duše aj tela.

Dovoľujem si Vás upozorniť na cvičenia v tomto duchu, na výuku o pohybe, myslení a cítení energií. Prostredníctvom porozumenia môžeme lepšie pochopiť následky prejavené na fyzickom tele i emóciách. Pohybové terapie sú zamerané na rozvoj komunikácie s vlastným telom a duševným svetom. Je to učenie sa intuitívnemu pohybu, ktorý telo podvedome vyžaduje. Svatba zemskej a nebeskej energie, mužského a ženského v nás i navonok.

V každodennom živote sa nevyužíva celá pohybová škála, ktorej je telo schopné a preto veľa svalových skupín spí.

U väčšiny populácie je tomu tak po celý život. Klasické metódy cvičenia neumožňujú plynule zapájať všetky svalové skupiny podľa potreby, a tým telo trpí. Pomocou PT sa rozvíja vnímavosť pre potreby tela a psychiky. Svaly a väzivá sa prebúdzajú podľa potreby, čo nachádza odozvu aj v mozgu (z pozorovaní vyplynulo napr. zvyšovanie IQ a koncentrácie.

 Akým spôsobom pracujem

Základom je pochopenie, že klient a sprievodca sú dve veličiny, ktoré spolu vchádzajú do akéhosi procesu, interakcie. v nej sa nedá oddeliť ich vlastná minulosť, vnútorná dynamika, história ich tiel a duší. Tým pádom je jasné, že obaja zakúšajú na svojom tele a duši preberanú tému.

Úlohou sprevádzača nieje hodnotiť či je niečo dobre alebo zle, skôr oceňuje klienta takého ako práve je. Tak sa môže vyvinúť atmosféra bezpečia a otvorenosti, ktorú kient pociťuje predovšetkým sám k sebe a voči sebe. Jednu časť pôsobenia u sprevádzača tvorí to, čo má naučené a tréningom zažité (vo vlastnom živote zažité) a ďalšiu uvoľnenie sa v neznámom, ktoré sa vyjavuje v priebehu práce s klientom. Toto uvoľnenie a dôvera v intuitívnu múdrosť podporenú znalosťami sú kľúčové pre celý proces.

Tento spôsob je spoločný svojím princípom či už pri vedení masáže, cvičenia alebo osobnej konzultácie. Toto je spôsob, akým na seba nechávam pôsobiť situáciu s uctením vlastných hraníc, a tak i uctením hraníc klienta.

MB

Nájdete nás na Facebooku